Asperger, Autizmus - Prejavy


  >   Prejavy kognitívne nadaných autistov

  >   Autistická triáda a jej možné prejavy u nadaných detí

  >   Prejavy nadania

  >   Správanie

  >   Ďaľšie možné prejavy detí s HFA či AS podľa veku

  >   Hypersenzitívne zmyslové vnímanie autistov


        Prejavy kognitívne nadaných autistov


Intelektovo nadané deti s Aspergerovým syndrómom (AS) či s vysokofunkčným autizmom (HFA), sa v zahraničí zvyknú zaraďovať medzi deti „twice-exceptional“ (dvojnásobne výnimočné). U nás sa používa termín „dvojnásobne postihnuté“, ktorý, žiaľ, zatiaľ pričasto zodpovedá skutočnosti. Kombinácia týchto dvoch špecifík, teda intelektového nadania a AS či HFA zapríčiňuje, že tieto deti nenachádzajú dostatok pochopenia pre svoje odlišné myslenie a vnímanie, a už vôbec nie pre svoje správanie a špecifické potreby. Nadpriemerné kognitívne schopnosti u detí s AS či HFA často vedú okolie k očakávaniu aspoň priemernosti aj v oblastiach, ktorým tieto deti vôbec nerozumejú a musia sa im učiť s trpezlivou pomocou okolia. Nižšie uvedené možné prejavy nadaných detí s HFA či AS sa nikdy nevyskytujú u jedného dieťaťa všetky. V autistickom spektre sa vyskytujú rôznorodé kombinácie týchto (i ďalších) prejavov, pričom niektoré sú viac charakteristické pre deti s HFA, iné pre deti s AS a ďalšie majú často spoločné.



        Autistická triáda a jej možné prejavy u nadaných detí


I. Sociálna interakcia


Poruchy na úrovni sociálnej interakcie sa môžu u detí s autizmom či AS a vyššími kognitívnymi schopnosťami (VKS) prejavovať vo forme bežne vyzerajúcej osamelosti či uzavretosti. V takomto prípade je dieťa veľmi ťažko identifikovateľné, i keď vnútorne môže veľmi trpieť. Uzavretosť však nemusí byť vždy spôsobená nezáujmom o sociálne kontakty. Môže ísť o následok strachu z neporozumenia sociálnym vzťahom a pravidlám. A to napriek tomu, že potreba sociálnych vzťahov je u detí s HFA či AS obvykle menšia ako u väčšiny detí. Ale je prítomná.


V prípade, že dieťa s AS v bežnej miere kontaktuje rovesníkov, robí to spôsobom neobvyklým, či nevhodným (nevie, čo je vhodné povedať, ako nadviazať kontakt), čo zväčša vedie k odmietaniu dieťaťa rovesníkmi. Na odmietanie môže dieťa s HFA či AS reagovať v závislosti od svojej povahy rôznym spôsobom. Buď sa uzavrie, alebo má (v prípade rôzne dlho trvajúceho vystavenia odmietaniu a neporozumeniu) tendenciu k sebapoškodzovaniu či k agresii. Agresívne správanie či samopoškodzovanie však nie sú prejavom autizmu, ale prejavom nedostatočnej či nevhodnej starostlivosti či prístupu. Toto správanie je u detí s autizmom či AS vždy zapríčiné strachom, pocitom ohrozenia, stresom a nepochopením.


V prípade, že dieťa s AS či HFA má záujem o vzťahy s rovesníkmi, jeho sociálne správanie je veľmi jednostranné, pričom vždy ako keby robilo len to, čo mu vyhovuje. Niekedy sa môže zdať, že iné deti pri hre len „používa“ na realizáciu svojich predstáv. Ak sa tak nedeje, dieťa môže začať kričať. Deti s AS či HFA sa často javia tak, ako keby im bolo jedno, čo si o nich myslí okolie. Neuvedomujú si, že ich konanie okolie nejako posudzuje. Nevedia sa intuitívne na situáciu pozrieť očami druhého človeka.


Mnohé deti s HFA či AS si deficit sociálnych kontaktov nahrádzajú vo svojom fantazijnom svete, kde majú „kamarátov“, s ktorými sa zhovárajú. Nie každé dieťa s AS takýchto „vymyslených kamarátov“ má. Dieťa môže v tomto svete znovu prežívať (a po svojom spracovávať) situácie, s ktorými bolo konfrontované v bežnom živote. V prípade, že je dieťa vzdelávané v sociálnej oblasti, môže si vo svojom fantazijnom svete na rôznych príbehoch precvičovať naučené. Zatiaľ čo niektoré neurotypické deti majú takýchto „kamarátov“ v predškolskom veku, u detí s HFA či AS tieto „kamarátstva“ môžu pretrvávať až do puberty. I toto poukazuje na potrebu sociálnych vzťahov týchto detí – zo strachu túto potrebu realizujú vo svete fantázie, ktorý majú pod svojou kontrolou.


Niektoré deti s HFA či AS odmietajú až neznášajú spoločenské športy (už zo samej podstaty – spoločenské), čo sa prejaví predovšetkým na hodinách telesnej výchovy. Tak isto majú mnohé z nich problémy so súťažami, či už pohybovými (v prípade AS často pre nešikovnosť) alebo inými spoločenskými zápoleniami, či hrami, nakoľko často nedokážu uniesť prehru (perfekcionizmus zdieľaný s mnohými inými nadanými deťmi). Je potrebné učiť ich tomuto veľmi citlivo, pomaly a v malých dávkach. Často zrejme roky. Niektoré deti s AS či HFA však môžu mať spoločenské hry rady, či dokonca obľubovať niektoré športy.


Niektoré deti s HFA a AS neznášajú spoločenské podujatia, spoločné fotografovanie, či iné spoločenské oficiality. Nerozumejú ich zmyslu a ak už vnímajú, že všetkých ostatných to spája a ich vydeľuje, reakcia môže byť o to prudkejšia. Iní z nich pri týchto príležitostiach „len“ vyrušujú, ale je to iné, ako keď vyrušuje dieťa, ktoré sa „nevprace do kože“. Často v nevhodnom okamihu nahlas niečo povedia, pričom nie zriedkavo ide o vyjadrenie pre danú situáciu nevhodné. Takto môžu prerušovať i vyučovanie, nakoľko je pre nich veľmi namáhavé až nemožné šepkať (tiež im chýba uvedomenie si sociálneho kontextu – nevhodnosti hovoriť v danej chvíli nahlas). Ak sú aj okolím donútení šepkať, dlho tak nevydržia.


Ak si rovesníci detí s HFA a AS všimnú ich sociálnu naivitu, skúšajú ju. Niekedy stačí „správne“ slovo, klamstvo či jemný výsmech a dieťa s HFA či AS môže dostať záchvat zúrivosti, pričom si učiteľ vôbec nemusí všimnúť prečo. Mnohé deti (hlavne s HFA) dlho nevedia vôbec vysvetliť, čo sa im stalo, čo im kto urobil, či povedal. Sú preto často obeťou šikanovania. Javy a poznámky, ktoré si väčšina detí ani nevšimne, či ich berie s humorom, dokáže deti s HFA či AS celkom vyviesť z konceptu: vyľakať či rozhnevať.


II. Sociálna komunikácia


Predovšetkým u detí s HFA je v rannom detstve okrem oneskoreného vývinu reči charakteristická absencia neverbálnej komunikácie a ukazovania, ktoré ak sa vyskytujú, tak len sporadicky. Podobne očný kontakt nie je prítomný vôbec alebo len extrémne zriedkavo. Deti sa zvyknú pozerať inam alebo pomimo, ako by ponad hlavu druhého. Ak sú aj vedené pozerať sa do očí druhého, vidno, že nevnímajú. V niektorých prípadoch, naopak, má dieťa očný kontakt až neprirodzene intenzívny. Keď dieťa začne rozprávať, ako keby rozprávalo „na druhého“, nerozpráva sa s ním. Rozhovor s deťmi s AS a HFA sa často javí skôr ako monológ, než ako dialóg. Tomu sa však neskôr tiež môžu postupne priúčať.


Deti s AS nemávajú na rozdiel od detí s HFA oneskorený vývin reči. Ak ide o dieťa introvertné a tiché, môže začať rozprávať neskôr, ale nástup reči je spontánny, zatiaľ čo u detí s HFA je často potrebné reč namáhavo rozvíjať, učiť dieťa rozumieť reči nie ako zvuku, ale ako zmysluplnej forme komunikácie. Deti s AS a HFA sa nezriedka vyjadrujú ako keby prednášali. Niektoré z nich môžu mať viac či menej zvláštny tón reči. Niekedy hovoria neprirodzene nahlas.


Deti s AS a HFA majú vo všeobecnosti ťažkosti komunikáciu začať, udržiavať a ukončiť. Frázy vhodné na započatie komunikácie sa musia učiť. Na otázku „Ako sa máš?“ dieťa s AS či HFA neodpovie nič alebo začne detailne prezentovať zážitky posledného týždňa. Zhovorčivejšie nadané deti s AS a HFA pri rozhovore nedokážu udržať komunikáciu s druhým. Nevšimnú si, že druhého ich monológ či téma už nudí. Ustavične hovoria o svojom aktuálnom záujme, nedbajúc na snahu druhého rozhovor zmeniť či ukončiť. Deti s AS a HFA často robia alebo hovoria veci, ktoré sú nezdvorilé alebo nie sú spoločensky prijateľné. Vôbec si to neuvedomujú, aj tomuto sa však môžu a musia učiť. Niekedy prídu o poslucháčov, nakoľko dostatočne nevysvetľujú kontext toho, čo začnú hovoriť. Začnú hovoriť tam, kde sú práve ich myšlienky. Pravidlám dialógu a počúvaniu druhých sa tiež potrebujú učiť.


Počas rozprávania sa deti s AS a HFA často otočia poslucháčovi chrbtom a nezriedka rozprávajúc odchádzajú preč. Niekedy pri rozprávaní krúžia po miestnosti. V rozhovore berú veci doslovne, nemajú cit pre obrazné vyjadrenia ani pre humor. Deti s rozsiahlejšími kognitívnymi schopnosťami sa im však časom (v mladšom školskom veku) môžu naučiť porozumieť prostredníctvom vysvetľovania. Potom sa môže stať, že v rámci precvičovania naučeného budú používať množstvo špecifických obrazových vyjadrení. Tieto deti nežartujú a nemajú sociálne žarty rady. Ak sa však neskôr naučia princíp vtipu, môžu sa o humor pokúšať, sú to však svojské vtipy. Keď sa naučia rozlíšiť vtip, sledujú reakciu okolia a očakávajú smiech. Môže ich zaraziť, ak sa rodičia nezasmejú v televízii niečomu, čo javí znaky vtipu. Podobne sa môžu v týchto situáciách až silene smiať a následne sa spýtať, čo tam bolo smiešne. Analogicky nerozumejú a nevedia identifikovať iróniu. Keď ju neskôr občas dokážu identifikovať, ale nerozumejú jej, môže ich nesmierne zneistiť či rozhnevať, hlavne ak je použitá zo strany druhých, smerom k nim. Ak im je irónia vysvetlená, opäť sa ju môžu pokúšať použiť a opäť svojsky.


Deti s AS či HFA môžu mať tendenciu v škole chodiť na WC skôr počas vyučovania. Jednak im môže byť nepríjemné ísť na toaletu počas prestávky, keď je tam i na chodbe veľa iných detí, ale môže ísť i o istú formu „oddychu“. Deti s HFA sa môžu na WC či po ceste späť „zabudnúť“ na chodbe školy na dosť dlhú dobu.


Deti s HFA môžu (ale nemusia) mať nezvyčajné opakujúce sa pohyby. Okrem občasných trepotavých pohybov rúk (ale i iných pohybov) to môže napríklad byť i točenie sa na mieste dookola, pričom sa im ako keby vôbec nekrútila hlava. Krútiť sa môžu i niekoľko minút, pričom niekedy sa točia iba za istých okolností – napríklad keď počúvajú obľúbenú hudbu. Keď skončia s točením, nespadnú a takmer vôbec sa „netackajú“.


III. Stereotypná hra a absencia predstavivosti


Tento bod autistickej triády má u nadaných detí s HFA a AS veľmi špecifické a rastúcim vekom, učením, integráciou v kolektíve neurotypických rovesníkov a správnym prístupom meniace sa prejavy. Predovšetkým u detí s HFA môže ich stereotypná hra v rannom detstve celkom maskovať nadanie. Pre ich hru je často charakteristické zoraďovanie vecí v rade za sebou, či ich rozmiestnenie na ploche v rovnakých vzdialenostiach alebo triedenie predmetov podľa farby či iných kritérií. Radi stavajú z kociek, a to veže jednoduché, alebo neskôr i zložitejšie komplexy. Tieto deti si zvyknú veľmi skoro obľúbiť puzzle a v krátkom čase majstrovsky zvládajú i obrázky s veku neprimeraným počtom dielikov. Keď ich niečo zaujme, vedia sa tomu venovať hodiny, často zabudnúc na hlad či smäd. Keď už obrázok poznajú takpovediac naspamäť, môžu s ním rôzne experimentovať – stavať po riadkoch, alebo námatkovo ukladať dieliky na miesto, kde budú vo vzťahu k okolitým dielikom.


Nadané deti s HFA, ako intuitívni fyzici, nesmierne radi pozorujú rôzne javy, častokrát v mnohých opakovaniach. Napríklad sledovanie pohybu prachových častíc v lúčoch svetla, či sledovanie zmien tieňa v čase, či závislosti tvaru tieňa od tvaru predmetu a sledovanie uhla dopadu svetla. Sledovanie predmetov z rôzneho uhla môžu realizovať aj pri pobyte v prírode, či pri jazde autom (zmeny vzájomných polôh domov, stromov a iných objektov v okolí). Mnohí z nich sa veľmi dobre a veľmi rýchlo zorientujú v novom prostredí, musia si ho však „pobehať“, aby ho spoznali.


Nadané deti s AS majú od ranného veku záľubu „logicky skúmať rôznorodé systémy“, ktoré nachádzajú v encyklopedických knihách. Deti s HFA objavujú logiku až neskôr, nakoľko spočiatku je ich poznávanie predovšetkým na úrovni „intuitívneho pozorovania“ rôznorodých systémov. Nám sa môže javiť, že stále robia to isté – pre nich môže byť daný jav bohatý na zaujímavé podnety, ktoré my nevnímame.


Absencia predstavivosti sa týka výhradne sociálnej oblasti – sociálnej predstavivosti. Prejavuje sa predovšetkým absenciou napodobivej hry v detstve, v čase, kedy to býva obvyklé (okolo 2-4 roku dieťaťa), a to predovšetkým u detí s HFA. Ak sa niečo podobné u dieťaťa aj vyskytne, býva to často neskôr a len zopár razy. Podobne absentuje sociálna hra napr. so zvieratkami, plyšákmi, ktorá sa však môže za podmienky sociálneho učenia dieťaťa (a predovšetkým vplyvom prípadných mladších súrodencov) rozvinúť v mladšom školskom veku. Býva však jednoduchšia a dieťa s HFA si na nej môže precvičovať, čo zažilo medzi deťmi. U detí s AS sa môže napodobňovanie a sociálna hra (napr. so zvieratkami či s bábikami u dievčaťa) vyskytnúť, hoci možno v menšej miere či menej kreatívnej forme. Tieto deti (s AS) dobre vnímajú svoje okolie a snažia sa ho od ranného veku na úrovni svojej logiky pochopiť, o čo sa môžu pokúšať i prostredníctvom hry.


V mladšom školskom veku sa deti s HFA i AS často nerady hrávajú „na niečo“, nerady prijímajú rolu niekoho iného. Odmietaním až podráždením môžu reagovať na bežné sociálne hry, ktorých princípom je čo len predstaviť si seba ako niekoho iného. Citlivým prístupom si však niektoré spoločenské hry môžu veľmi obľúbiť (napríklad „na telefón“ - keď sa šepká slovo z ucha do ucha a posledný v poradí povie slovo tak, ako sa počas posúvania šepkaním zmenilo).


Nadané deti s AS či HFA nezriedka podľahnú intenzívnej zberateľskej vášni: objekty svojho záujmu si rôzne triedia, označujú a zoskupujú (napr. druhy áut, kameňov, mená športovcov) – túto vlastnosť zdieľajú aj s mnohými nadanými deťmi. Deti s AS či HFA však bývajú nesmierne citlivé na „správne“ (čiže ich) usporiadanie predmetov v zbierke.


Kognitívu predstavivosť mávajú nadané deti s HFA (na rozdiel od predstavivosti sociálnej) skôr nadpriemernú. U detí s HFA je spočiatku ich predstavivosť obmedzená vzhľadom na vyhľadávanie strereotypov, opakovaní. Akonáhle však takéto dieťa začne viac rozumieť svojmu okoliu, rozvinie sa u neho reč a získa aspoň trochu pocit istoty, jeho predstavivosť sa môže rozvíjať až prudkou rýchlosťou, a to predovšetkým vďaka dominantne obrazovému a asociatívnemu mysleniu autistov. Mnohé podnety takto prestávajú byť znepokojujúce a vďaka kognitívnemu potenciálu nadaného dieťaťa sa stávajú skôr inšpirujúce. Ak dieťa kreslí, vidno to na jeho tvorbe. Pre množstvo neprestajných nápadov nemusí mať čas na nič iné. Treba zdôrazniť, že zďaleka nie všetky deti s HFA a AS kreslia rady a dobre.


Deti s AS tiež mávajú kognitívnu predstavivosť nadpriemernú (čo sa odráža na výborných výsledkoch neverbálnej časti IQ testov), sú extrémne logickí. Ich kreativita nie je teda bezhraničná (ďaleko za hranice reality) ako u detí s HFA. Deti s AS i HFA môžu predovšetkým v mladšom školskom veku veľmi radi experimentovať, čo sa môže prejavovať rôznymi (často nežiadúcimi) nápadmi i počas vyučovania – napríklad stáčaním fľaše na pitie a pozorovaním, ako vo fľaši stúpa hladina, ako vystrekujú cez otvor kvapky (ktoré znečistia a polepia zošity a knihy). Deťom s HFA to môže byť navyše veľmi smiešne.


Je potrebné opakovane zdôrazniť, že mnohí ľudia, u ktorých je AS diagnostikovaný až v dospelosti často uvádzajú, že v detstve sa navonok neprejavovali nijako nezvyčajne, „problematicky“, okrem utiahnutosti od komunity rovesníkov. Tento prejav sa však nesmie mýliť s nezávislosťou od rovesníkov, ktorá je typická pre neurotypické nadané deti, ktoré však nemajú najmenší problém sociálnym vzťahom rozumieť a orientovať sa v nich.



        Prejavy nadania


Niektoré z prejavov autistickej triády (predovšetkým hra a predstavivosť) sa vývinom kognitívne nadaných detí s HFA a AS postupne môžu modifikovať natoľko, až môžu obohacovať ich intelektové schopnosti. To platí napríklad aj o ich nezávislosti od názorov a predstáv druhých, ktorá im v sociálnej oblasti spôsobuje ťažkosti, v oblasti kognitívneho poznávania však niekedy môže byť veľkou výhodou.


Nadané deti s HFA i AS sa veľmi skoro a rýchlo naučia písmená a čísla, pričom často čítavajú ŠPZ na autách, či popisné čísla domov. Mnohé z nich začínajú čítať medzi druhým a tretím rokom. Deti s HFA môžu začať čítať skôr ako komunikovať. Dokonca môžu čítať, hoci obsahu okrem pár slov vôbec nerozumejú. Následne čítajú takmer bezvýhradne encyklopedické (obrázkové) knihy. Rýchlosť narastania ich vedomostí a odborných termínov z oblasti, ktorá ich zaujíma, môže byť niekedy až neuveriteľná. Rozprávky, pesničky či básničky a iné veku primerané činnosti ich väčšinou nezaujímajú, môžu ich niekedy až dôrazne odmietať, nakoľko ich sociálnemu kontextu vôbec nerozumejú. Záujem o rozprávky a príbehy sa zvykne rozvinúť až omnoho neskôr (okolo 9 roku), a to v súvislosti s hľadaním pravidiel platných v medziľudských vzťahoch a sociálnom svete ako takom. Vtedy už pre nich príbehy majú zmysel.


Deti s HFA môžu začať veľmi skoro kresliť trojrozmerne (už okolo tretieho roku dieťaťa) a môžu sa naučiť veľmi pekne písať, za predpokladu, že ich to zaujme (problém motivácie). Niektoré deti (najmä s AS) však kreslenie môžu celkom odmietať, a keď kresliť neskôr začnú, ich kresba býva veľmi jednoduchá, neúhľadná, podobne ako ich písmo a úprava. Mnohé deti s HFA či AS javia včasný a enormý záujem o miešanie farieb, či o rôzne geometrické tvary. Niektoré z týchto detí sa veľmi skoro začínajú zaujímať o mapy, veľmi rýchlo ich ovládajú a pri ceste dopravným prostriedkom rady sledujú, kadiaľ sa práve cestuje: konfrontujú schematické znázornenie na mape so skutočnosťou. Prípadne iba komentujú okolie, ak už majú mapu „v hlave“.


Väčšina nadaných detí s AS a HFA je nesmierne zručná v získavaní schopnosti pracovať s počítačom, pričom to je zároveň výborný prostriedok ich vzdelávania. Medzi prvými zvládnu programovanie vo vyučovacom programovacom jazyku pre deti (Baltík) a môžu v ňom vynikať. Deti s HFA majú tendenciu (ako vo všetkom) prejavovať v programovaní svoju bezhraničnú kreativitu. Veľmi obľubujú i rôzne programy, kde si môžu vytvoriť trojrozmerné objekty a v rôznych smeroch ich rotovať.


Kreativita, obrazové a asociatívne myslenie detí s HFA však môže pôsobiť kontraproduktívne na vyučovaní, keďže sú inšpirované (a môžu ďalej analyzovať v mysli či na papieri) podnety, ktoré väčšina detí prehliada. Podobné dôsledky môže mať tendencia k experimentom u niektorých detí s HFA či AS. Deti s HFA potrebujú na vyučovaní počas predmetov, ktoré ich práve nezaujímajú, intenzívnu osobnú podporu, aby sa vládali na pre nich práve nezaujímavé oblasti vôbec sústrediť. Bez osobnej podpory (vo forme asistencie) podávajú mnohé deti s HFA výkony hlboko pod svoje možnosti. Samozrejme, vždy sú i oblasti, v ktorých majú priemerné či podpriemerné výsledky. Na druhej strane od oblasti, ktorá nadané dieťa s AS či HFA práve zaujíma, sa takmer nevedia odtrhnúť, a to často celé dni počas dlhých týždňov. Ako povedal Albert Einstein: „It´s not that I´m so smart, it´s just that I stay with problems longer.“


Samozrejme, v prípade nadaného dieťaťa s AS v kombinácii s ADHD bude obraz celkom iný. Dieťa môže čítať minimálne, nemusí vedieť vydržať pri počítači a môže sa prejavovať celkom odlišne. Niektoré deti s HFA pre svoju neprestajnú kreativitu vôbec nepoznajú nudu. Keď sa im to neskôr prvýkrát stane, môžu sa až zľaknúť a byť z toho nepokojné. Obraz dieťaťa s HFA a dieťaťa s AS môže byť (najmä v rannom veku) diametrálne odlišný, ale v iných prípadoch (či v staršom školskom veku) navonok veľmi podobný.



        Správanie


Problémy so správaním niektorých detí s AS či HFA nie sú všeobecné, ale nie sú ani niečím výnimočným. Ak sa problémy so správaním vyskytujú, obyčajne sú následkom:

  •   sociálnej nevhodnosti


  •   nedostatku porozumenia


  •   vysokej úrovni stresu


  •   nedostatku kontroly nad okolitým prostredím


  •   obsedantného a cieľavedomého sledovania istého záujmu


  •   obrannej panickej reakcie


  •   nevhodného prístupu k dieťaťu (necitlivého alebo naopak príliš voľného)

Problémy so správaním u niektorých detí s AS či HFA teda súvisia so všeobecnejšou neschopnosťou fungovať vo svete, ktorý bez sociálneho vzdelávania vnímajú ako nepredvídateľný a ohrozujúci. Čím viac bezpečia dokážeme týmto deťom poskytnúť, tým bude ich správanie menej problémové a budú menej trpieť (a to aj deti s AS či HFA bez problémového správania). Čím viac sociálno-emocionálneho učenia a vhodného individuálneho prístupu týmto deťom dokážeme zabezpečiť, tým viac budú tieto deti schopné zvládať rôzne sociálne okolnosti, ktoré by pre ne inak boli zdrojom nezvládnuteľného stresu. Umožňujeme im tak učiť sa dosiahnuť pocit bezpečia samostatne.



        Ďaľšie možné prejavy detí s HFA či AS podľa veku


Problémy so správaním u niektorých detí s AS či HFA teda súvisia so všeobecnejšou neschopnosťou fungovať vo svete, ktorý bez sociálneho vzdelávania vnímajú ako nepredvídateľný a ohrozujúci. Čím viac bezpečia dokážeme týmto deťom poskytnúť, tým bude ich správanie menej problémové a budú menej trpieť (a to aj deti s AS či HFA bez problémového správania). Čím viac sociálno-emocionálneho učenia a vhodného individuálneho prístupu týmto deťom dokážeme zabezpečiť, tým viac budú tieto deti schopné zvládať rôzne sociálne okolnosti, ktoré by pre ne inak boli zdrojom nezvládnuteľného stresu. Umožňujeme im tak učiť sa dosiahnuť pocit bezpečia samostatne.


Deti do troch rokov:

  • ako malé niektoré z týchto detí nenaťahujú ruky, aby boli dvíhané (zrejme najmä HFA)


  • mnohé s týchto detí sú v hre extrémne samostatné


  • deti s HFA neobjímajú druhého rukami, niektoré sa skôr túlia hlavičkou


  • dieťa vôbec neukazuje prstom (hlavne pri HFA), alebo len obmedzene


  • na nepredvídateľné situácie dieťa reaguje záchvatom kriku


  • dieťa je veľkú časť dňa ako keby „vo svojom svete“ (hlavne pri HFA)


  • dieťa nemá očný kontakt (hlavne HFA), alebo ho má len zriedkavý, alebo ho má neprirodzene častý


  • dieťa plače nie z ľútosti, ale akoby z hnevu, z odmietania toho, že veci sú inak, čo môže prechádzať až do kriku pripomínajúceho záchvat


  • dieťa s HFA môže dostať strach (schúliť sa, bez slova sa triasť) z nezvyčajných až neznámych dôvodov (niečo je inak ako obvykle)


  • hra (a záujmy) dieťaťa je odlišná od hry (a záujmov) väčšiny ostatných detí


  • dieťa nehľadá ochranu u rodičov, nepribehne, ak je ohrozené


  • nevšíma si a nereaguje na zvonenie telefónu či zvončeka na dverách (najmä pri HFA)


  • strach z iných detí (najmä pri HFA)


  • osamelosť v kolektíve detí alebo neprirodzená forma kontaktovania druhých detí


  • dieťa obvykle nerobí grimasy, má menej rôznorodé výrazy tváre


  • dieťa si pri návšteve hračkárstva nič nepýta (pokým tam neuvidí niečo zo svojho záujmu), ak ho napríklad zaujímajú elektrické káble, tak v obchode pozerá skôr po zásuvkách a zapojeniach než po hračkách


  • dieťa nemá záujem o reč, nerozumie, má problémy s rečou resp. zvláštny rozvoj reči a komunikácie


Deti predškolského a školského veku:

  • dieťa nerozumie vzťahom medzi rovesníkmi, čo je častým zdrojom ťažkostí


  • dieťa sa sťažuje, že ho nik nemá rád (mladší školský vek)


  • dieťa nemá kamaráta, nik sa k nemu nepýta na návštevu (pokým nemá nejakú technickú „návnadu“), nik z rovesníkov ho nepozýva na návštevu


  • dieťa je veľmi tiché alebo naopak veľmi nepokojné


  • dieťa odmieta fyzický kontakt, alebo ho má rado len ak ho iniciuje ono, alebo má fyzický kontakt rado, ale prejavuje ho iným než bežným spôsobom (zvalí sa na druhého), resp. ku každému aj cudziemu človeku, s ktorým sa sotva spozná (hneď si sadne na kolená, pritúli sa)


  • dieťa nerobí grimasy, ak ich robia druhí, môže sa aj báť (HFA)


  • dieťa nevie rozprávať v dialógu: buď nekomunikuje (v zmysle sociálny rozhovor), alebo keď začne rozprávať, hovorí si svoje (to čo ho zaujíma) a nedáva pozor, či ho druhý počúva, nevníma, či to druhého zaujíma – toto nevylučuje, že dieťa (niekedy či vždy) stručne odpovedá na otázky


  • dieťa si sťažuje, že sa mu druhé deti vysmievajú (introvertné typy však nie – nič nepovedia)


  • dieťa povie o druhom dieťati, že je jeho kamarát aj na základe toho, že sa s ním raz rozprávalo, či bolo k nemu raz milé


  • dieťa má „vymyslených“ kamarátov z krajiny „fantázie“, s ktorými sa niekedy potichu rozpráva, a to často i v staršom školskom veku


  • dieťa je buď extrémne citlivé na to, kde má čo byť uložené, alebo má taký neporiadok, že sa v ňom vôbec nie je schopné orientovať – samo si veci nevie uložiť, resp. až po viac než bežne náročnom nácviku


  • ak si dieťa nevie poradiť, je v strese, môže začať kričať alebo inak extrémne emotívne reagovať alebo sa úzkostlivo vyhýba situáciám, v ktorých zlyhalo a nevedelo si poradiť


  • neviete si predstaviť, že by dieťa mohlo samé prísť domov (pre dopravu - je nepozorné, stratilo by sa, nevedelo by si poradiť, ak by niečo bolo inak ako zvyčajne, je príliš dôverčivé, naivné)


  • ak dieťa niečo zaujíma, je v tom neúnavné a ťažko ho od toho odtrhnúť, nakoľko to zapĺňa celú jeho pozornosť


  • čo dieťa nezaujíma, na to ako keby sa nedokázalo vôbec sústrediť, vôbec to nevládze vnímať (najmä HFA)


  • celkovo sa dieťa javí iné, zvláštne, odlišné od väčšiny detí


Aj deti autistického spektra sa (tak ako deti neurotypické) medzi tretím a piatym rokom v rôznej miere menia. Niektoré, ktoré nerozprávali, začínajú rozprávať, niektoré začínajú komunikovať (rozumej občasná stručná odpoveď), niektoré začnú mať občas záujem o druhé deti. Deti autistického spektra, ktoré majú mladších súrodencov, môžu urobiť nepredstaviteľný pokrok. Vďaka kognitívnym schopnostiam a rozvoju sociability v kolektíve neurotypických rovesníkov sa dieťa učí logikou nahrádzať nedostatok až neprítomnosť intuície v sociálnej oblasti. To však automaticky neznamená, že dieťa prestáva byť dieťaťom s AS či HFA.


Rodičom detí s HFA a AS ako aj odborníkom budeme vďační za komentáre, skúsenosti a návrhy na doplnenie vyššie uvedeného. Vaše príspevky radi privítame v diskusii.



        Hypersenzitívne zmyslové vnímanie autistov


Hypersenzitívne zmyslové vnímanie autistov (tu predovšetkým nadaných detí s HFA) je rôznorodé. Ide o spektrum rôznych kombinácií extrémnej citlivosti na zvuky, vône, dotyky, chute, svetlo, ale i tvary a obrazy. Táto hypersenzitivita sa vo všeobecnosti vníma ako nežiadúca, patologická. Nežiadúca je však len preto, že autisti primárne nie sú schopní (zmysluplne) spracovať všetky vnemy, ktoré vnímajú, a tak sa dostávajú do extrémneho stresu. Vyžadovanie rituálov tento nadbytok podnetov a následný stres minimalizuje.


Ak sa však autista pomaličky učí vnímané podnety spracuvávať (čím väčšie kognitívne schopnosti autista má, tým viac je toho schopný), môže sa jeho nevýhoda stávať výhodou. Tak sa za precitlivelosťou na zvuky môže skrývať absolútny sluch, ktorý má veľká časť autistov i detí s AS. Sluch, čuch, hmat a chuť. A čo zrak?


„Citlivý zrak“ nepovažujeme za hypersenzitivitu, resp. tento typ hypersenzitivity u autistov nezvykneme identifikovať, nakoľko celá ľudská civilizácia je predovšetkým „zraková“. Autisti však vidia viac ako my. Za sledovaním rôznych uhlov pohľadu (a nevnímaním druhých), vnímaním vzájomného pohybu prachových čiastočiek v prúde svetla, vnímaním zmien vo vzájomnom rozložení objektov v krajine pri pohybe ňou, vnímaním pohybu pieskových zrniek pri presýpaní piesku, sa môže skrývať geniálna priestorová predstavivosť (čo ešte neznamená, že sa autista nestratí – orientácia v priestore súvisí aj so sociabilitou, vnímaním reality, a teda zmysluplným využitím schopností). Zraková hypersenzitivita, extrémne priestorové vnímanie, súčasť IQ testov .... Je to teda patológia, alebo danosť, odlišnosť, ktorá sa za istých okolností patológiou stáva a za iných okolností sa môže premieňať na výnimočnú schopnosť? Odlišnosť, ktorá môže byť nevýhodou, ale ktorá môže byť i nesmiernym prínosom? Čo o tom rozhoduje? Čo môžeme urobiť, aby čo najviac jedincov autistického spektra mohlo túto svoju odlišnosť s našou pomocou premeniť na prínos sebe i celej spoločnosti? Je to náš prístup k deťom s HFA a AS, ktorý sa odzrkadľuje vo výchove a vzdelávaní týchto špeciálne špeciálnych detí.